Novinky

  MAREC - je mesiacom knihy od roku 1955, kedy ho v bývalom Československu vyhlásili na počesť spisovateľa Mateja Hrebendu. Vyučujúci slovenského jazyka čítali žiakom 5.- 9.ročníka z veselých kníh od Márie Ďuríčkovej - Jožko Mrkvička Spáč a Kláry Jarunkovej - Hrdinský zápisník. Deti so záujmom počúvali o výmysloch Miroslava Fazuľku a jeho najlepšieho kamaráta Miša Jurana. Vypočuli si príbehy z čias kedy sme boli spoločným štátom pre Čechov a Slovákov, v obchodoch sme neplatili eurami, ale československými korunami, a v škole žiaci oslovovali učiteľov súdružka a súdruh. Ich rovesníci vtedy ani len nesnívali o mobilných telefónoch či tabletoch, dokonca neexistovali ani automatické práčky. Žiaci sa zabávali aj pri veselej  knižke o príhodách žiačika Jožka Mrkvičku a jeho zápasoch s pravopisom. Po prečítaní príbehov sa s vyučujúcimi snažili nájsť pravopisné chyby v niektorých slovách, ktoré Jožko skomolil .

 

   Rozprávkové príbehy bývajú súčasťou života každého dieťaťa. Majú za cieľ poučiť, pobaviť, rozvinúť fantáziu. Prvým, kto tieto rozprávky zdieľa so svojimi deťmi, by mal byť rodič a neskôr učiteľ.  Žiaľ, u väčšiny našich žiakov to tak nie je, a práve len učiteľ je ten, od koho si vypočujú čítanú, alebo rozprávanú rozprávku. Cieľom akcie pre žiakov 5.- 9. ročníka „Ako poznám rozprávky“, bolo započúvať sa do deja príbehov, v ktorých víťazí dobro nad zlom drakov, šarkanov a úkladmi ľudí. Neskôr sa žiaci pokúsili podľa obrázkov dej rozprávok zreprodukovať písomnou formou. Boli sme milo prekvapení ich snaživosťou.

  Už niekoľko dní si naši mladší žiaci so svojimi pani učiteľkami pripravovali masky na karneval. Tešili sa na chvíľu, keď sa budú môcť premeniť na princezné, zvieratká, trpaslíkov a kovbojov. Táto veselá chvíľa nastala, aj keď kvôli vyššej chorobnosti, s menším počtom detí. Naše masky sa veselo zabávali, súťažili a boli aj sladko odmenené.